Nvotová: Veci, ktoré ukazujeme vo filme Svetlonoc, sú aj veľká realita
28.09.2022
Bratislava
Bratislava
27. septembra (TASR) - Po získaní ocenenia Zlatý leopard na
Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne a uvedení na piešťanskom
Cinematiku predstavila režisérka Tereza Nvotová film Svetlonoc v utorok v
Bratislave. Magickú drámu s prvkami mystery a hororu čaká večerná
premiéra pred bratislavským publikom. Do slovenskej kinodistribúcie
vstupuje vo štvrtok 29. septembra.
"Otvára témy, ktoré sú univerzálne, hovorí o problémoch, ktoré nemáme
len my na Slovensku, máme ich po celom svete v rôznej miere,"
uviedla na tlačovej konferencii Nvotová k snímke, ktorá poukazuje na
témy vnútornej slobody, rovnosti mužov a žien v spoločnosti,
diskriminácie, slobody vo vzťahoch, domáceho násilia, sexizmu,
alkoholizmu, poverčivosti či strachu z inakosti.
Nvotová vo filme o cene slobody a odvahe odmietnuť konvenčnú cestu
rozpráva príbeh tridsiatničky Šarloty. Tá sa vracia do rodnej dediny
hlboko v slovenských horách, odkiaľ pred mnohými rokmi za nejasných
okolností utiekla. Jej návrat v miestnych vzbudzuje podozrenie, po celý
čas ju považovali za mŕtvu. Boja sa, že svojím príchodom prebudí
bosorku, ktorá podľa legiend straší v okolitých lesoch.
V hlavných úlohách sa predstavia Natália Germáni a Eva Mores. "Film
Svetlonoc ma naučil, že to, že v nejakom filme hrajú hlavné postavy ženy
a otvárajú sa tam témy feminizmu, patriarchátu a podobne, neznamená, že
je to ženský film. To, že vo filme figurujú mysteriózne prvky či
strašidelnosti, alebo témy týkajúce sa bosoriek, to neznamená, že ide o
horor, to by mali vedieť aj diváci," uviedla Mores, ktorá v snímke stvárňuje Miru.
Režisérka a spoluscenáristka snímky podčiarkla, že Svetlonoc je hlavne
film o slobode. Nvotová podľa toho aj pristupovala k jeho tvorbe.
Použila žánrové prvky, hrá sa s filmovým jazykom, s hudbou a snovými
sekvenciami alebo časovými rovinami tak, aby mal divák čo najväčší
emocionálny zážitok. Ponúkne im ho v prostredí slovenskej dediny. "Dedinu
sme si zvolili preto, že na malej komunite ľudí sa niekedy dá
výraznejšie a lepšie porozprávať to, čo je celospoločenským problémom," vysvetľuje Nvotová.
Pri písaní scenára s Barborou Námerovou zároveň vychádzala z antropologickej štúdie od Tatiany Bužekovej. "Chodila
po slovenských dedinách a zisťovala, ako je to u nás s magickým
myslením a vierou na bosorky, a zistila, že je to stále veľmi živé. Tie
veci, ktoré ukazujeme vo filme, nie sú naša totálna fikcia, ale aj veľká
realita," dodala Nvotová.